sk-SKen-US
Menu

Katedra verejnej správy

Katedra verejnej správy

   
Vedúca katedry: doc. Ing. Iveta DUDOVÁ, PhD.

Základným poslaním katedry verejnej správy v rámci pedagogického procesu je prispieť k profesionálnej úrovni študentov pre potreby praxe verejnej správy, odvetví verejného sektora a inštitúcií Európskej únie. Kľúčovými predmetmi štúdia na bakalárskom stupni v študijnom programe verejná správa a študijnom odbore verejná správa a  regionálny rozvoj sú teória riadenia organizácie  verejnej správy,  ekonomika verejného sektora so všeobecným zameraním na celú oblasť verejného sektora a tiež na ekonómiu vzdelávania, úvod do štúdia verejnej správy, národohospodárska politika, ktorá je špecificky zameraná na sociálnu politiku a politológia. Na magisterskom stupni sa katedra orientuje na komunálnu ekonomiku a politiku, regionálnu ekonomiku a politiku, verejné rozpočty, finančný manažment vo verejnom sektore, financovanie verejno-prospešných subjektov, sociálnu politiku a sociálne systémy v Európe.

Prvoradým cieľom katedry je zabezpečiť sledovanie vývoja v ekonomickej teórii a praxi, osobitne v oblasti verejnej správy a zabezpečiť odovzdávanie odborných vedomostí a zručností za účelom zvýšenia kvalifikácie a vyššej úrovne výkonnosti manažmentu vo verejnej správe. Katedra je aj vedeckým pracoviskom vysokej školy. Jej poslaním je zapojenie sa do spoločensky aktuálnych výskumných projektov v rámci vedecko-výskumnej činnosti. Členovia katedry sa intenzívne podieľajú na výskumných projektoch a štúdiách pre potreby praxe, najmä na úrovni najvyšších orgánov verejnej správy, ako sú Najvyšší kontrolný úrad SR, Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Ministerstvo vnútra SR a vrcholových záujmových orgánov samosprávy, ako je Združenie miest a obcí Slovenska a Únia miest Slovenska. Katedra prezentuje výsledky vedecko-výskumnej činnosti na konferenciách a odborných seminároch doma i v zahraničí a sama je spoluorganizátorom konferencií a vedeckých seminárov k problematike verejnej správy. Tiež sa usiluje o aktívne rozvíjanie publikačnej činnosti vo vzťahu k verejnej správe. 

Personálne zabezpečenie katedry
Profesori - 2
Docenti - 1
OA s PhD. - 4

Poslaním dvojsemestrálneho predmetu je osvojiť si základy teórie verejného sektora, faktory, ktoré determinujú objektívnu existenciu verejného sektora v trhovej ekonomike, jeho obsah, rozsah, subjekty, efektívnosť a nástroje riadenia so zameraním na mechanizmus verejnej voľby. Štruktúra a postavenie verejného sektora v ekonomike, špecifiká jeho fungovania v SR a EÚ, vrátane pôsobenia jednotlivých subjektov v rámci verejného sektora.
Pri štúdiu predmetu by si mali študenti osvojiť najvýznamnejšie poznatky ekonomiky vzdelávania a spoznať základné prístupy v oblastiach ľudského kapitálu, sociálneho kapitálu a dopytu po vzdelaní. Predmet skúma výhody, ktoré vyplývajú zo vzdelania pre jednotlivca, podnik, spoločnosť. Venuje pozornosť základným kritickým faktorom, otázkam efektívnosti, spravodlivosti a rovnosti vo vzdelávacom systéme. Formuluje základné postuláty vzdelávacej politiky vo vzťahu k verejnej správe a kontexte rozvoja európskeho priestoru znalostí. Prispieva k formovaniu stratégie rozvoja vzdelávacieho systému a systému celoživotného vzdelávania v podmienkach SR. Pri výučbe predmetu sa kladie dôraz na sociálno-ekonomické aspekty vzdelávania, uplatňovanie manažérskych metód riadenia vo vzdelávacom systéme a hodnotenie efektívnosti, účinnosti a kvality vo vzdelávaní.
Obsah predmetu tvorí súbor teoretických aj praktických otázok z vybraných oblastí finančného hospodárenia verejno-prospešných subjektov. Súčasne sa budú rešpektovať rozdiely predmetu činnosti VPS a význam poskytovaných statkov materiálovej a nemateriálovej povahy v spotrebe. Ťažisko učebného predmetu bude postavené na aplikácii všeobecného modelu finančného manažmentu ekonomického subjektu a charakteristike algoritmu procesu plánovania, organizovania a kontroly finančných procesov vo VPS. Osobitosti postavenia týchto subjektov v ekonomickom systéme štátu vyžadujú vysvetlenie diferencovaného prístupu k tvorbe štruktúry subjektov za jednotlivé skupiny VPS.
Pri štúdiu tohto predmetu by si mali študenti ujasniť a osvojiť teoretické a praktické otázky mechanizmu medzinárodnej ekonomickej integrácie s dôrazom na integračné procesy v Európe v 20. a 21. storočí. Oboznámia sa so vznikom integračných zoskupení, najmä ESUO, EHS/EÚ, s procesmi rozširovania ES/EÚ od pôvodných šiestich zakladateľských krajín k súčasným 27 členským krajinám, s postupmi začleňovania a formami spolupráce medzi členskými krajinami.
Prispieť k osvojeniu teórie a praxe interného auditu v organizáciách verejnej správy. Prezentovať riadiace procesy interného auditu, metodické postupy v praktickej činnosti vnútorného auditu, nástroje, metódy a techniky auditu vo verejnej správe a jeho výstupy. To sú základné ciele tohto predmetu.
Predmet reaguje na aktuálne trendy novej manažérskej ekonomickej politiky, založenej na aktívnom prístupe k rozvoju spravovaného územia, na komplexnom využívaní vlastného endogénneho rozvojového potenciálu obcí. Decentralizácia verejnej správy v SR vytvorila vhodné právne, organizačné a ekonomické prostredie pre aktívnu účasť obcí na národných rozvojových procesoch, rozvoj ich kompetentnosti a finančnej autonómnosti. Vytvorili sa predpoklady pre riadenie verejných vecí od obcí smerom k centrálnej moci, zvýšenie participácie občanov na rozhodovacích procesoch a zároveň zodpovednosť obcí za komplexný hospodársky a sociálny rozvoj v území svojej pôsobnosti. Obce realizujú svoje funkcie prostredníctvom sústavy komunálnych politík, špecifických metód a nástrojov, ktoré tvoria obsah predmetu.
Cieľom predmetu je poskytnúť študentovi priestor pre pochopenie významu regionálnej analýzy v regionálnom rozvoji, prezentovať teoretické prístupy, praktické poznatky a metodické postupy regionálnej analýzy. Z metodického hľadiska sa položí dôraz na rôzne typy analýz, a to od jednoduchých deskriptívnych metód až po komplexnejšie matematicko-štatistické metódy. Študent získa vedomosti, ktoré môže využiť na riešenie konkrétnych úloh v rozvoji regiónu, pri modelovaní vzťahov medzi rôznymi aktérmi regionálneho rozvoja a pri koncipovaní rozvojových plánov a stratégií v regióne. Súčasťou predmetu je tiež poukázať na postavenie informačných systémov ako základných zdrojových údajov pre regionálnu analýzu.
Predmet si kladie za cieľ predstaviť poslucháčom politológiu ako spoločenskú vedu, ktorá skúma politiku v celej mnohotvárnosti s cieľom pomáhať politickej praxi pri riešení spoločenských procesov a problémov. Predmetom štúdia bude politický život, politický systém, politická moc, mechanizmus demokracie a globálna bezpečnosť ľudstva.
V nadväznosti na Politológiu I. budú predmetom ďalšieho štúdia také tematické celky ako je medzinárodný systém, zahraničná politika štátu, konflikty v medzinárodných vzťahoch a prevencia konfliktov, geopolitika, hlavné smery geopolitického pôsobenia, mechanizmus geopolitického pôsobenia, geoenergetika súčasných štátov, či pohľad na EÚ ako geopolitického aktéra 21. storočia.
Štúdium poskytne študentom poznatky z teórie regiónov, z regionalizácie a regionálnej typológie, o faktoroch rozvoja a ich vplyve na rozvoj regiónu, o vyjadrení a hodnotení výsledkov regionálneho rozvoja a regionálnych rozvojových disparitách. Predmet tiež poskytne študentom prehľad o novších koncepciách, ktoré sa uplatňujú v regionálnom rozvoji a riešení rozvojových disparít i o fungujúcom systéme kohéznej politiky EU a regionálnej politiky v SR.
Predmet umožňuje získať vedomosti o rôznych modeloch sociálneho rozvoja v európskom meradle. Analyzuje čiastkové otázky a problémy spojené s jednotlivými prístupmi k uplatňovaniu sociálneho rozvoja a sociálnej politiky, pričom kladie dôraz na poznanie vývojových trendov v Európskej únii, dôležitých pre rozvíjanie verejných politík a činnosť verejnej správy. Poznanie európskych modelov sociálneho rozvoja a politiky poskytuje informáciu o potrebných smeroch rozvoja v našich podmienkach. Pripravujeme študentov na zvládnutie základných rozvojových trendov s ťažiskom na sociálno-ekonomické procesy, ktoré sú rozhodujúce pre prosperitu európskych ekonomík. Prioritný je sociálno-ekonomický rozvoj, pri ktorom sociálna dimenzia je rozhodujúcou silou pre inováciu, produktivitu práce a rast kvality života jednotlivých štátov.
Obsahom predmetu je osvojenie si základných teoretických poznatkov a pojmov teórie verejnej správy (rozmanitosť jej teoretických východísk z oblasti právnych, ekonomických a ďalších spoločenských vied), úloh verejnej správy ako výkonnej formy štátnej moci a prístupov k formovaniu jej organizačných štruktúr. Osvetľuje nevyhnutnosť reforiem verejnej správy, príčiny uplatňovania rôznych reformných stratégií a zdôvodňuje uplatnenie stratégie umierneného manažérizmu v podmienkach SR. V predmete sa na základe teoretických poznatkov zhodnotí systém verejnej správy v SR a charakterizuje rozsah a charakter zmien jeho prvkov aj z pohľadu kritérií tvorby jednotného administratívneho priestoru v EÚ. Pri výučbe predmetu sa kladie dôraz na ekonomické aspekty verejnej správy, uplatňovanie manažérskych metód riadenia a hodnotenia jej efektívnosti a kvality.
Predmet si kladie za cieľ prispieť k vytváraniu poznatkovej základne, umožňujúcej počas štúdia ďalších predmetov odboru verejná správa ich vnímanie vo vzájomných súvislostiach a v širšom kontexte aktivít jednotlivých subjektov. Do obsahu predmetu je zaradený aj vývoj verejnej správy v SR, jeho aktuálna organizačná štruktúra, charakteristika duálneho modelu a funkčné postavenie organizačných štruktúr územnej štátnej správy a územnej samosprávy v systéme verejnej správy.
Obsahovou náplňou predmetu je výklad teórie, metodológie a praxe verejného rozpočtovania všeobecne, v podmienkach SR v komparácii so systémami verejných rozpočtov vo vybraných krajinách EÚ. Do obsahu výučby predmetu boli zaradené aj problémy nadnárodného rozpočtu EÚ. Štúdium verejných rozpočtov tvorí integrálnu súčasť štúdia verejnej správy, ako inštitucionálneho riadiaceho systému verejného sektora, financovaného prevažne zo zdrojov verejných rozpočtov.