Infolinka: 0905 11 11 83
sk-SKen-US
Menu
              

Regionálne školstvo a decentralizácia

7. februára 2013

Názov podujatia Regionálne školstvo a decentralizácia
Druh podujatia odborný vedecký seminár
Dátum konania 7.2.2013
Miesto konania VŠEMvs, Furdekova 16, Bratislava
Organizujúci subjekt Ústav verejnej správy VŠEMvs a Komunálne výskumné a poradenské centrum, n. o. Piešťany
Cieľová skupina
  • vysokoškolskí učitelia a vedeckí pracovníci
  • volení a výkonní predstavitelia verejnej správy
  • spolupracujúce inštitúcie a orgány verejnej správy
Cieľ podujatia

Na základe skúseností za obdobie desiatich rokov odporučiť systémové zmeny v regionálnom školstve

Tematické okruhy
  • Rozdelenie kompetencií, za čo je a má byť zodpovedná príslušná úroveň verejnej správy, vzťahy medzi zriaďovateľmi, vzdelávacie politiky
  • Spôsob zabezpečovania úloh (spolupráca, školské obvody, municipality, obce, málotriedky, VUC)
  • Zodpovednosť za sieť jednotlivých druhov zariadení
  • Financovanie, toky financií, normatívne financovanie
    Čiastkový výstup k projektu „Tretia etapa decentralizácie verejnej správy na Slovensku“ pod pracovným názvom „Spravodlivé rozdelenie politickej moci (rozdelenie kompetencií)“
Výstupy Čiastkový výstup k projektu „Tretia etapa decentralizácie verejnej správy na Slovensku“ pod pracovným názvom „Spravodlivé rozdelenie politickej moci (rozdelenie kompetencií)“

7. februára 2013 sa na pôde VŠEMVS uskutočnil druhý zo série trinástich odborných seminárov pod názvom „Regionálne školstvo“. Za podpory rektorky VŠEMVS prof. Ing. Viery Cibákovej, CSc. ho organizoval Ústav verejnej správy VŠEMVS a Komunálne výskumné a poradenské centrum, n. o.

Cieľom seminára bolo na základe desaťročných skúseností odporučiť systémové zmeny regionálneho školstva.

Okrem významných odborníkov z praxe, zástupcov primátorov a starostov vedúcich oddelení školstva jednotlivých MsÚ prijali pozvanie aj kolegovia zo spriatelených vysokých škôl na Slovensku ako prof. Ing. Ľudmila Malíková, PhD. riaditeľka Ústavu verejnej politiky, Fakulta sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave, PhDr. Daniela Drobná, PhD. z Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov UMB v Banskej Bystrici či doc. Ing. Juraj Tej, PhD. prodekan pre vzdelávanie fakulty manažmentu Prešovskej univerzity. Pozvanie prijali aj niekoľkí predstavitelia zákonodarného zboru  a inštitúcií verejnej správy Ing. Igor Hraško, člen Výboru NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj a JUDr. Peter Kukliš, CSc., riaditeľ Kancelárie Národnej rady SR - Úsek legislatívy a aproximácie práva. Ďalej riaditeľ ekonomickej sekcie ZMOS Ing. Jaroslav Mrva, PhDr. Anna Labátová, riaditeľka sekcie vzdelávania a školstva, Mgr. Jakub Bednárik zástupca expertky UMS pre oblasť regionálneho školstva Mgr. Eleny Polákovej  a ďalší.

Seminár prebiehal v dvoch častiach, prvú tvorili vystúpenia troch prednášajúcich:

  • Mgr. Zuzana Zimenová, OZ Nové školstvo: „Regionálne školstvo v procese decentralizácie“
  • doc. Ing. Iveta Dudová, PhD., členka Katedry verejnej správy VŠEMVS: „Komparácia niektorých aspektov riadenia a financovania regionálneho školstva“
  • Viktor Nižňanský, KOM, n. o. Piešťany: „Poznatky z benchmarkingu miest“

Po krátkej prestávke začala diskusia v štyroch navrhnutých tematických okruhoch otázok. V nej sa sformulovalo niekoľko nasledujúcich problémov, ktoré treba brať do úvahy v procese možnej decentralizácie regionálneho školstva v budúcnosti:

  • Rastie globálna konkurencia, sú citeľné demografické a populačné zmeny a osobitne starnutie učiteľov.
  • Pri úvahách o zmenách v školskej politike je potrebné prihliadať k tomu, že ciele vzdelávacej politiky zahŕňajú ciele efektívnej alokácie, ale aj ciele týkajúce sa spravodlivej distribúcie verejných zdrojov.
  • Existuje európsky trend posilňovania vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve (VSRD), ktorého cieľom je a) zlepšenie pripravenosti detí na vstup do školy, b) podpora detí zo znevýhodneného sociálneho prostredia a c) sociálna inklúzia týchto detí.
  • Narastá počet detí v predškolskom veku, demografická krivka je v rastovej fáze od roku 2007 a nárast bude pokračovať až do roku 2018.
  • Počet detí, ktoré absolvujú predškolskú prípravu mierne klesá, čo je spôsobené najmä nedostatkom kapacít materských škôl.
  • Narastá počet nevybavených žiadostí o prijatie dieťaťa do materskej školy.
  • Narastá tlak centrálnej úrovne na zvýšenie kapacít materských škôl a na zavedenie povinnej predškolskej výchovy pre tieto deti (v niektorých návrhoch od 5 rokov, v niektorých od 3 rokov – pre vybranú skupinu detí).
  • Silnie tendencia „povýšiť“ materskú školu zo zariadenia sociálnej starostlivosti na vzdelávaciu inštitúciu; to môže, v prípade nepremysleného kroku, zúžiť pestrosť ponúkaných služieb, zastaviť ich rozširovanie a skomplikovať komplexné prístupy v oblasti vzdelávania a sociálnej starostlivosti.
  • Pokles počtu detí v základných školách; skupina detí  vo veku 10 až 14 rokov (II. stupeň ZŠ) sa od roku 1990 znížila o 193 000 a mala by naďalej klesať, v roku 2015 bude na II. stupni ZŠ ešte o 17 000 detí menej ako je v súčasnosti.
  • Uvažuje sa o zavedení inkluzívneho vzdelávacieho modelu.

Zhrnutie diskusie: 

  1. Uplatňovať v praxi nosnú líniu školského zákona, ktorá stavia do centra školského systému nie školy, ale výchovno-vzdelávacie programy, nie školské budovy, ale žiakov a ich vzdelávacie potreby;
  2. Ponechať základné a stredné školy v kompetencii miestnych a regionálnych samospráv, prehĺbiť ich zodpovednosť / posilniť právomoci za efektívne fungovanie škôl a za kvalitu ich výchovno-vzdelávacieho procesu;
  3. Podporiť municipalizáciu Slovenska, municipality by sa mohli stať garantom tých výkonov v oblasti vzdelávania, ktoré v súčasnosti presahujú možnosti miestnej samosprávy a ktoré „uviazli“ v procese decentralizácie na úrovni ministerstva školstva, resp. sa na túto úroveň postupne vracajú;
  4. Decentralizáciu nechápať iba v otázke majetku, financií a riadenia. Je vhodné motivovať samosprávy k vytváraniu lokálnych vzdelávacích politík, ktoré dokážu reflektovať potreby obyvateľov a prinášať konkrétne riešenia ich špecifických problémov.
  5. Stredné odborné školstvo v maximálne možnej miere prepojiť s firmami a zamestnávateľmi.
  6. Eliminovať nezdravú schizofréniu v úlohách miestnej samosprávy, ktorá je nútená vstupovať do konkurenčného boja so školami neštátnych zriaďovateľov a zároveň má realizovať zmysluplnú lokálnu vzdelávaciu politiku, podporujúcu rozvoj všetkých škôl bez ohľadu na zriaďovateľa (zodpovednosť za sieť zariadení).
  7. Zmierniť konkurenčný tlak v školskom prostredí a vytvoriť podmienky na spoluprácu zriaďovateľov škôl, pestrosť vzdelávacej ponuky musí zodpovedať tak krátkodobým, ako aj dlhodobým trendom vývoja ponuky a dopytu po kvalifikáciách a zručnostiach; rôzni zriaďovatelia škôl musia mať predpoklady vytvárať v danej lokalite spoločný rámec vzdelávacích služieb;
  8. Zachovať adresný spôsob financovania na žiaka, ktorý vniesol do školského systému transparentnosť pri investovaní verejných zdrojov do vzdelávania, spravodlivosť a individuálnu podporu žiakov. Aby mohol tento účel naozaj plniť, je potrebné upraviť špecifikácie, ktoré vstupujú do vzorca na výpočet jeho výšky a naplniť ho vyšším objemom financií.
  9. Pri presune riadiacich kompetencií v regionálnom školstve na miestnu úroveň je nevyhnutné zabezpečiť na tejto úrovni potrebné znalosti a kvalifikácie.
Tlač

Kalendár udalostí